Allons, les enfants de la Patrieeee!

Bonjour, milovníci kvalitnej literatúry faktu!

Tak sa tu znova po dlhom čase zase schádzame.
Som veľmo povďačná, že aj počas toho roka, čo bola www.barbienaislande.blogspot.com zapadaná popolom z islandskej sopky Ejafjallajökull, ste nezabudli na jej skromnú autorku, tentokrát (si pamätáme, že sa píše spolu) už Mgr. Barbienku Úžasnú.

Za ten rok sa toho veľa prihodilo, ale keďže je tento blog určený len pre osoby blízke, či až najbližšie, všetci viete, čo som robila a nerobila, preto sa tým nemusíme zaoberať a prejdeme s5 (späť-skratka pre Teba, Hillary) k biznisu.

Určite sa celá populácia mojich čitateľov diví, prečo Mgr. Úžasná necháva svoj blog pod titulom „barbie na Islande.com“...no bude to asi preto, že Mgr. až taká úžasná nie je:)

Keď som sa snažila prestaviť si názov svojho blogu, pohorela som celej čáre, a to preto, že istá nemenovaná osoba, ktorá mi nastavovala tento počítač, keď som ho obdržala, mi miesto slovenčiny dala slovinčinu a ja mam teraz gmail, VLC media player a podobné srandy po slovinsky, a preto nemám ani ň poňatia o tom, že či zmeniť názov blogu je „prijavite zlorabo“ alebo „naslednji spletni dnevnik“.

Ale, nechcela som to vzdať len tak bez boja, preto som myslela, že si založím nový blog na inej stránke.
No Tě pic!

Človek aby si myslel, že chce niečo nemožné, napr. ako: aby Zlatka Puškárová prestala vykrivovať ústa do strany, keď rozpráva...

Nedalo sa to, fakt.
Buď tie stránky chceli uverejnovať môj blog tak, aby ho hneď videli aj ľudia, čo ma vôbec nepoznajú (to som nemohla dovoliť, šak čo by si o mne pomysleli?) alebo sú ako stránka www.tumblr.com, kde som doteraz nedošla na to, jak sa tam registruje.
Kto na to príde, venujem mu svoj úsmev číslo 7 (tento typ úsmevu býva zvyčajne vyhradený pre Piš Piša, keď scem, aby mi urobil na večeru hemendex)
Jéj, práve mi napadol k tomu ftip, že viete, čo je to hemendex?

„Hodinová práca pre sliepku a celoživotné rozhodnutie pre prasa“. Dobré, ne?:)

No, ale hovorím, celé zle s tými blogmi, až keď som sa nachytala, ako sa snažím zaregistrovať na www.indiblogger.in (najvačší Indický blog ), pochopila som, že pekne krásne ostanem pri svojom barbienaislande, lebo šak povedzme si úprimne, predsa už má nejakéto meno...

Škoda len, že som ho nemohla zmeniť na www.barbiealavieenrose.com :)

Inak, to má tri významy:

1. Barbie a (spojka) la vie en rose (ružový život, inak, veľmi známy šansón od Edith Piaf, preto som si myslela, že sa to bude hodiť, keďže Editka bola mrrrrrte Frrrrrrancúzska)

2. Barbie á la vie en rose (jak na menu v reštike)

3. Barbie a la vie en rose (to je v preklade po franc. Barbie má ružový život)

Ach, slovné hračky, čo by som ja bez vás robila:)?

A tak sa dostávame vlastne k tomu, že som vo Francúzsku, konkrétne v Antibes, ale šak to šecia viete. A tiež viete, čo tu robím, tak to rozpisovať nebudem, jedine, že by som mala nejaké pikošky z roboty...sa nerobte, ja dobre viem, jak máte radi klebety...moje “gossip girl“ a „gossip girl part 2“ mali veľký úspech:)

Zatiaľ len v skratke k Franúzom...no to je národ...
Už som nachytala asi piatich, ako v supermarkete postavili sklenú fľašu na bežiaci pás a potom sa čudovali, že spadla.

Lol, alebo minule na pláži (inak, počula som, že v BA stále prší), chodila tam taká tetka a predávala mandle v čokoláde a došla k jednej britskej rodine, čo ležala vedľa mňa a hovorí: “Voulez-vous, monsieur, un petit sac pour vos enfants?“ (Pane, chcete malý šáčok pre vaše deti?)

A on jej hovorí: “English, please“ a Ona: „Oui, english. Voulez-vous, monsieur, un petit sac pour vos enfants?“


Jaj, čo dodať...La vie en France:)

Vážení moji čitatelia, tento príspevok píšem tesne pred odchodom z Reykjavíku.

Mám 3 hodiny do odjazdu na letisko a keďže sa mi neoplatí ísť spať, tak vás aspoň kultúrne zušľachtím.

Avšak vzhľadom na to, že nám zase nejde net, je možné, že tento blog zverejním, až keď budem na Slovensku (ak pán Boh a islandský popolček dá).

Je jedna hodina ráno a presne taký bude aj tento posledný prínos slovenskej literatúry-ospalý.

Na moje veľké prekvapenie, vôbec som tentokrát neplakala, keď som sa lúčila s ľuďmi, pretože také niečo nemastné neslané, jak sa tu zhromaždilo tento semester, som už dlho nevidela.

Jedine, že by sa mi slzné kanáliky zaplnili slzami radosti, že ich už v živote neuvidím.

Trapná, prehnane súťaživá Malgorzata z Poľska, manželka vcelku chutného, vtipného, avšak manželkiným príjemným správaním ovplyvneného, Rakúšana Thomasa/polygamistická česká nána Lucka, ktorá sa snaží všade "nenápadne" chváliť, že z testov dostáva plný počet bodov/humusný taliansky Yari so svojimi červenými teplákmi a motýľom na chrbte nazerajúci pod pokrievky hrncov a vzťahov...

Dobre, neboli tu len obludy, možno sa sa len teraz snažím uľahčiť si odchod...oh, koľká psychológia!

Moja úžasná Karolína, ktorá je mojou dušou už od druhého dňa na Islande, a s ktorou sme vždy prebrali všetky vekovo neprístupné témy, tak ako s nikým iným, ktorá nikdy nemala podobný vkus na mužov ako ja, takže sme si neliezli do kapusty a teritória, ktorá mi pomohla nespočetneveľakrát, či už s nalomeným srdcom, pokazenou písomkou, škvŕkajúcim bruchom alebo hocičím iným, a ktorá pre mňa už do smrti bude osobou, s ktorou sa síce budeme vídavať veľmi sporadicky, ale zato vždy nadviažeme tam, kde sme skočili naposledy.

A určite Jasper, môj...nazvime ho "kamarát", ktorý mi ukázal, že to vie ináč, ako byť jedno neverné hovado s mozgom utopeným v Brennivíne, a že sa dá zachovať si hodnoty, aj keď sa tým zelenohnedým očiam asi ťažko odoláva, že dokáže povedať "Mám Ťa rád" sto spôsobmi bez dotyku, a že napriek všetkému, čo sme si nikdy nepovedali, ale bolo to zrejmé všetkým na Islande a Vestmanských ostrovoch, si zachoval tvár a svoj vzťah doma, za to všetko mu vlastne ďakujem.

A teraz mi tečú ale kvalitné potoky, potočiská po ksichte, oči mám jak panda, a uvedomujem si, že 8 mesiacov života vlastne môže byť tak strašne veľa...a tak strašne málo.

Anyway, ďakujem vám všetkým, že ste si našli čas a nervy na moje literárme ohryzky, že ste sa pravidelne prípájali do komentárov, a že budete moji kamaráti aj po tom, čo ste videli, že som schopná spáchať niečo takéto vo Worde a ešte to šupnúť na svetlo sveta.

Treba mi len dúfať, že barbienaislande.blogspot.com sa čoskoro zmení na barbiekonečneštudujúcauniverzitučojubavíanapĺňavkrajinektorásapreňumožnostanedruhýmdomovom.blogspot.com alebo

barbiemanželkavysokéhopredstaviteľaOSNblonďákasmodrýmiočamimomentálnepôsobiacehonaFidži.blogspot.com alebo možno aj barbiemajiteľkadvochnádhernýchvelikánskychpsovčosútakrozkošnerozmaznaníalepritombarbieposlúchajúnaslovo.blogspot.com

Tak či onak, bude to zase ďalšie dobrodružstvo...aj keď tentoraz sa už nebude odohrávať v zemi ohňa a ľadu, v zemi miliónov oviec a dlhov, v zemi gejzírnej a sopečnej.

Takk fyrir, Íslandi.

Ég elska pig.

Gossip girl-part 2 (Gosip gŕŕl párt čú)

Pre veľký záujem som si pre vás pripravila pokračovanie môjho posledného príspevku.

Kto by si pomyslel, že vás budú zaujímať klebety???

Bohužiaľ vás musím sklamať, v kauze Lucka vs. David, Juan, Tony (vs.môj zmysel pre monogamiu) nič nové.

Len včera priletela do kuchyne, že jéj, já jsem tak šťastná, že David už vodjel!

A ja na to, že no, muselo to byť ťažké, rozišli ste sa, čo?

A hentá skvostná žena na to odpovedala- né, proč bychom meli?

Zjavne som tu ja jediná vyšinutá, čo to celé nechápe.

To bude asi tým, že Praha je oveľa modernejšia jak Bratislava a ja, chudera dedinská, nemám šancu tieto nové móresy pochopiť.

No, ale aby som sa zavďačila vašim po klepoch prahnúcich dušičkách, prinášam vám nové šťavnaté sústo.

Hlavní aktéri:

Talian-Luca (čítaj Luka)

Španiel-Jorge (čítaj Chorche)

Francúzska- Lysianne (čítaj Lizien)

Rumunka- Andreea (čítaj Andrea)

Najprv to bolo že Luca a Lysianne a Jorge a Andreea.

Nemusím snáď približovať, že čo bolo.

A potom si Luca s Jorgem povedali, že keď sa to tu celé volá "student exchange", tak prečo by si tie študentky nevymenili?

A tak teraz je to Luca a Andreea a Jorge a Lysianne.

Najhoršie na tom je, že všetci sú moji dobrí kamaráti, takže mám PODROBNÉ informácie z prvej ruky a verte mi, niekedy fakt ľutujem, že moja slovná zásoba angličtiny je taká dobrá a rozumiem všetkým výrazom, ktoré mi hovoria...

Ale naučila som sa prijímať funkciu cedníka-jedných uchom dnu, druhým von- a niekedy, keď je to fakt hardcore, tak to ide von aj inakadial...fuj, nebudte nechutní, myslím tým ústa...

Óóó, teraz idem prejsť k Yarimu, môjmu hlavnému dnešnému objektu.

(Yari, Yari, zjavne sa Ti tu darí)

No, tak toto je Talian (ešteže ostatní, čo poznám sú viacmenej normálni, lebo po tomto exemplári by som do Talianska nešla ani kvôli gellato mňam mňam), ktorého nazvem pre naše vedecké účely "homo curevnicus".

Táto nádhera má tiež 4 roky frajerku Annu (doma, v Itálii, bella, bella je to (čítaj s talianskym akcentom a expresívne popritom rozhadzuj rukami) ) a tu sa akosi zamotal s Lysianne (jak to tak čítam, Lysianne sa tu tiež darí), ale mal z toho strašne zlý pocit, že podvádza svoju bellisimu taliansku, tak s Lysianne paktoval len 3 mesiace (dúfam, že môj sarkastický tón je ľahko postrehnuteľný).

Potom sa asi rozhodol, že podvádzať frajerku s Francúzskou je väčšia nevera ako so Španielkou, tak prešiel na Loreňu.

S ňou to ťahá asi 2 mesiace (keďže sme tu dokopy mesiace štyri, asi si viete spočítať, že Mister Yari je čistý ale čistý chuj!!! (čítaj hajzel, sukničkár, sviniar, testosterónmi ovládaný grc).

Ako, po 2 semestroch som si už zvykla na všeličo, tak by som to možno vedela pochopiť, ale čomu fakt nerozumiem je to, ako to tento junák robí.

Baby, má asi meter 65, krátke kučeravé tmavé vlasy, okuliariky nosí jak Hery Poťer, a raz sme boli na kupku a na chrbte má chlpy v tvare motýľa!!!

A nosí červené obtiahnuté tepláky, pod ktoré si nedáva spodky...áno, je vidno, že Taliansko je úrodná krajina, ale čo je veľa, to je veľa...

Oh, a má tú užastnú vlastnosť, byť vyžírka...pravidelne nám nakúka do hrncov, do trúby, do chladničiek, že čo máme a čo varíme a potom sa snaží "nenápadným" spôsobom vás primäť k tomu, aby ste mu podhodili zopár zvyškov...

Keďže ja ho neznášam už od prvého momentu, tak som k týmto kusom imúnna.

A navyše mám v chladničke pravidelne jednu uhorku a jogurt, a varím zásadne ryžu s tuniakom, tak zo mňa moc úžitku nemá.

Tak, to je na dnes všetko, došlo mi nejako zle po tom, jak som písala o Yarim a jeho červených teplákoch, idem si radšej ľahnúť.

PS: Opakujem, opakujem, akákoľvek podobnosť so žijúcimi alebo nežijúcimi osobami je čisto ale čisto náhodná a ak by ste náhodou niekedy videli horemenovaných na fotografiách v mojom PC je to len preto, že ste ma podplatili veľkou belgickou bonboniérou s morskými živočíchmi z čokolády:)

xoxo----Gossip Girl

Drahí moji dobrovoľní (Kaťa, Monča, Zuzka, Sonička...) a nedobrovoľní (mama, oco, babina, dedo) čitatelia,

dnes som sa rozhodla, že sa stanem na chvíľu NOVÝm ČASom a poteším vás klebetami z môjho spoločenského života.

Máme tu, prosím pekne, ľúbostný štvoruholník (existuje také niečo? lebo trojuholník je málo a štvorec neznie tak dobre...)

Hlavný aktér: Češka Lucka (ako sa dáva nazývať- ja ju v duchu volám inak, ale šak nebudeme vulgárni)

Táto spanilá deva je Pražanda, ne vole, a má už 4 roky vzťah s Davidom.

Keď sem prišla v januári, prežila 2týždňovú ľúbostnú aférku (prešli cez všetky méty) s Katalánčanom Juanom (bola som poučená, že Katalónia nie je Španielsko) a keď on po TOM odišiel domov, ona si z nudy (tak mi to bolo prezentované) začala so Španielom (tentokrát čistokrvným, z Madridu, de puta madre) Tonym.

Vôbec to pred nami neskrývali, chovali sa ako normálny párik a ona mala dokonca ich fotku na displeji mobilu...

Keby som bola malá tučná čašníčka z miestnej krčmy v Hornej Maríkovej, s odrastenými blonďavými vlasmi a gélovými nechtami, a s tonou zlatých/príp. strieborných retiazok v žliabku medzi prsiami, tak by som Lucku nazvala...asi viete ako.

Ale keďže som dobre vychovaná a šarmantná, tak poviem, že Lucku si spájam s pohodlnou letnou obuvou, náčiním na malovanie izieb a nemeckou zákrutou.

No há!

A teraz, čo sa nestalo!!!!

Tento pondelok prišiel Lucku navštíviť na týždeň frajer a v stredu prišiel nás všetkých navštíviť Juan.

A Juan býva v Tonyho izbe....akože argentínska telenovela je slabý odvar!

Ale najdivnejšie na to je, že to vôbec neni divné.

Juan o Tonym vie, David o Tonym a Juanovi nie a my šecia ostatní vieme o všetkých.

Lucka však vôbec nemá žiadne zábrany.

Včera večer sa vrátila z výletu, poslala frajera do izby a v kuchyni sa bozkávala s Tonym.

Ja som len rada, aký obraz podáva o devách z našej časti Európy.

Inak tu máme, samozrejme, oveľa viac klebiet a klebietok, ale nič až takéto zaujímavé.

O mne sa ani moc neklebetí, pretože ja som velice šikovná a neodhalil by ma ani Hercule Poirot!

Oh, a máme tu Američanku Kristel, tá je pre nás zdrojom neskutočnej zábavy, strašne ľutujem, že som si tie jej poznámky nezapisovala...jediné, na čo si teraz spomínam je, keď nám čítala nahlas nejaké časové údaje z počítača a povedala "1500"(tisícpäťsto) a my že čo?

a ona, že 1500...hovoríme jej, že 1500 neznie príliš ako relevantný časový údaj, ale ona sa nedala a naďalej si žmotlala 1500...až som sa jej do toho PC kukla a tam bolo napísané: 15:00.

A hovorím jej, Kristel, prečo to neprečítaš ako 3 hodiny?

A ona na to: "Ako mám vedieť, že sú to 3 hodiny???"

No jó...tiež som nevedela zatvoriť ústa na nasledujúce 3 min. (alebo 00:03-tri desaťtisíciny)

PS: Akákoľvek podobnosť so žijúcimi alebo mŕtvymi osobami je čisto náhodná.

Posilňovňa aneb kojakhošigutentag

Mám silný pocit, že s tou mojou telocvičňou, či spisovne po slovensky posilňovňou (dúfam, že nikto z mojich čitateľov tento termín nepoužíva, lebo to je čistý grc vyslovovaný iba malými chudými blonďavými moderátorkami Markízy) nie je šecko s kostolným poriadkom.

Inak, zase, čo je to kostolný poriadok? Akože poriadok v kostole? A potom sa tým myslí poriadok duchovný alebo upratovací?

Alebo je to akože nejaký poriadok, plán, podľa ktorého sa máme v kostole správať?

No ničí ma táto slovenčina ľubozvučná, ničí, do tyčí...

Ale som odbočila...

Ide o to, že minule som spomínala tú ženskú gestapáčku, čo nás tam preháňala jak kyslé mlieko...

Zistila som, že je pôvodom Austrálčanka, takže tým sa všetko vysvetľuje...

Jednoduchá logika- Austrália, teplo, velice teplo, slniečko svieti na hlavu celý deň, hlavička pripeká, mozgové bunky tiež...a máme to!:)

No, a teraz si ma tam vystriehol osobný tréner, čo sa volá a toto si nevymýšľam- KOJAK.

Asi je to jeho umelecké meno, ale nedáva moc zmysel, lebo vlasov má habadej...

Jedného pekného dňa som si tak stála asi 20 sekúnd v telocvični, čakala na hodinu salsy, on sa ku mne pritmolí a hovorí že nejaká si stratená a ja že čakám na hodinu a on že ja zbieram mailové adresy, pomylím si, že divná záľuba, ale čo čakať od niekoho s menom Kojak?

Tak som mu ju dala- chyba preveliká, odvtedy mi posiela dvojstránkové epopeje o tom, ako je mlieko nevhodné pre ľudí, čo jesť a ostať štíhly a podobné zaujímavosti...

Ale aspoň v duchu sa mu posmievam, lebo ho volám Borat, vyhral totiž striebornú medailu na majstrovstvách sveta v thajskom boxe v Kazachstane:)

Pokochajte sa: http://www.kojak.is/

Inak všetko fičí po starom- našla som si už svoje obľúbené kurzy- väčšinou sú to hodiny rozličných tancov.

A zase!

Minule som mala hip hop- vyzerala som dosť prapodivne, lebo som sa nevedela tak gangsterky pohupovať a robiť jou jou, hneď vidno, že nejsom z Petržalky, najväčšého getta v Blave, né, brácho?!

A ešte viem jednu gangsterkú terminológiu, že: "Rytmus je král" (dobré, ne?)

No a táto precvičovateľka, v mojom veku bola, vyskakovala porád 3 metre od zeme, kondičku mala väčšiu jak Modrovský s Chrenom dokopy a dobrých 80 kg...

Strašne tomu nerozumiem, jak móžu byť tie baby také tlsté, keď športujú jak fretky aspoň 3 razy do týždňa?!!!

No nedáva mi to zmysel, nedáva..:(

Toľko o mojom športovom vyžití.

Moje študentské vyžitie nič moc teraz, španiečinu som už ukončila-85% záverečná známka, teraz ma čakajú dve posledné skúšky, ale až v máji, takže sa momentálne zaoberám najmä čítaním kníh cez net...dobrá vec to je, diky Smerči za tú netovú stránku:)

Počasie je oukej, trošku nám tu zase buchla sopečka, ale keďže nás Vikingov to nijako nepostihlo, tak nás to netrápi...

Posielam jeden aktuálny ftip, soráč, musí byť v AJ, inak stráca zmysel:

Britain: WTF Iceland?!? Why did you send us volcanic ash ? Our airspace has shut down. Iceland: What ? It's what you asked for isn't it ? Britain: NO! Cash! Cash you dyslexic . CASH! Iceland: woooops..."

PS: možno pomóže, keď poviem, že ash je popol...mami, už si to pochopila?:)

a WTF pre šecky osoby nad 3O rokov znamená: "What the fuck", niečo vo večerníčkovskom preklade ako: "Hrom do toho", príp. "Ale bisťu!"

POMÉÉÉ!!!

Drahí moji čitatelia,

"slnko svieti, voda láka, postavme si snehuliaka"

Nedáva to zmysel, čo?
No šak ani to počasie, čo tu je.

Ráno vstanem, ne, kuknem z okna, Oskar jak vyšitý, ani lístka sa nepohne na tých 4 "stromoch" pred domom, oblečem sa a idem do školy, vystúpim z busu, fúka jak bláznivé, prší jak pod Niagárami, ok, skončím školu, idem home, Oskar zase sa vyškiera, idem spať, ráno sa zobudím, 3 cm snehu pod oknom....

No už mám toho fakt dosť.

Aby sme si zlepšili depresívnu náladu, prihlásili sme sa s ďalšími 9 babami z guesthousu do telocvične.
Keďže moje dioptrie sú velice silné, ja som si za celý minulý semester nevšimla, že máme telocvičňu cez cestu, 1 minútu od domu...čistá lama.

Vyjednali sme si utravýhodnú cenu na mesiac, tak sa každý deň poctivo potíme na hodinách salsy, thajského boxu, alebo mojich obľúbených afrických tancov...

Tie sú uplne PPC- Prudko Pozitívne Cvičenie:)))

Hrajú nám tam naživo 2 černosi a 1 biely s dredami (Dedo, to sú také vlasy v ruličkách, ale ne jak nosili ženy v 18.storočí, ale oveľa, oveľa horšie) na africké bubny a je to mega šupa!

Precvičujú dvaja, biela žena a černoško, kerý je úúúplne že chutný a už som sa naučila africký tanec plodnosti zo západnej časti Afriky...neviem síce na čo mi to v živote bude, ale môžem si na to založiť s.r.o.čku, keď mi nevyjde moja kariéra manželky vysokého predstaviteľa OSN a zároveň, samozrejme, blonďáka s modrými očami:)

Kokos, a minule tam predo mnou tancovala baba, čo bola v takom 6.mesiaci a vyskakovala 30 cm od zeme....decko má bandži džampink zadarmo.

Ježiš, a predvčerom som sa vybrala na hodinu zvanú "MRL", neviem doteraz, čo to má znamenať, ale som si to nazvala pre seba ako "Mrzačenie retardovaných ľudí", lebo každý kto tam zavíta po druhýkrát (šecia si pamätáme, že sa to píše spolu), je total retard a zaslúži si ten teror.

"Precvičuje", precvičuje je preto v úvodzovkách, že tá žena vôbec s nami necvičí, to ženská, čo má tak 50 rokov, cca 85 kg a hlas nepríjemnejší jak bežná čajočka z Auparku.

Na nete sa píše, že za hodinu tejto tyranie máte stratiť 900 kalórií, čo sú skoro 2 čokolády Milky s karamelom...Kaťa, pamätáš jak sme si ich kúpili v Bille a potom jedli na tráve v prezidentskej záhrade?kto ste ich ešte nevyskúšali, šup, šup, to je taká mňami čokoláda, a ten karamel úplne že vyteká z nej, ó lahoda...

No, ja teda verím, že som stratila tých 900 kalórií a ešte k tomu aj rôzne schopnosti ako napr- schopnosť vidieť, či počuť...po 15 minútach som bola v delíriu, takéto delírium mi naposledy spôsobila hodina Teórie práva s profesorom Gerlochom.

Kokos, čistá gestapáčka táto žena, furt striehla, či sa niekto neulieva (ja) a porád mi stála za chrbtom a hučala do mňa, jasné, že zvládneš 100 klikov, šak neva, že si tu prvý deň, to si len namýšľaš, že to nezvládneš, pomééé!!!
Mali by ju angažovať do armády, trubku jednu blonďavú.

Najlepšie na tom bolo to, že ona sama sa nepohla ani o milimeter, len nám raz ukázala, čo máme robiť a bolo.
Hm, 85 kg, teraz mi to dáva zmysel...

A ráno som nevedela vstať z postele, moje pravé lýtko žalostne plakalo pod perinou a ja nad perinou...preto som šla na erobik, šak čo by sme sa nedorazili, že?

Aj toto predcvičovala ženská 50 ročná (nechcem povedať, že stará, lebo moja maminka, ktorá je ultra kočka sa už nebezpečne blíži k tomuto veku, tak poviem, že to bola žena v najlepších rokoch) a též mala tak 80 kg, ale makala jak fretka...

Odftedy si tak dumám, že čím to je, že tie cvičiteľky sú také hrochy?
Šak to nerobí dobrý dojem..že keď budete so mnou cvičievať, budete vyzerať ja ja..no diky, radšej ostanem takto.

Dneska som chcela ísť na thajský box, ale pre zmenu mi pod perinou plakalo brucho, lebo šak, čo by si nezvládla 200 brušákovov bez prestávky, to nevadí, že si tu prvý deň, pomééé!!!

Pekelné sily v zemi islandskej

Najdrahší milovníci kvalitnej literatúry,
Odpuste!

Tisíckrát vás ponížene žiadam, kajám sa a tohľa si i popol na hlavu posýpam!

Dlho som nepísala.

Pravda preveliká.

Ale tuná na severe, človeku i ruky i nohy primŕzajú k telu, znenazdajky je pozbavený možnosti obohatiť svojich nabližších o kvapku poznania, o byľôčku pobavenia i o vzájomný pocit kresťanskej súdržnosti.

Ak ste nad mojou biednou dušou ešte nezatrpkli, postojte!
Ponúknem vám príbeh dní minulých, dní islandských.

Tuhľa som sa vydala na cesty.
Cesty neprebádané a pre úbohého ľudského červa priam hrôzostrašné.

I navštívila som onu známu islandskú sopku, čo chŕli lávu a oheň, i neradno sa k nej priblížiť!
Avšak vedená silou viery, podarilo sa mi zozbierať kvapku síl, čo ešte zostávali v mojom žalostnom ľudskom tele, a pristúpila som takmer až k nej.
Krvi by ste sa vo mne nedorezali, ale tá starodávna sila, čo drieme v jej útrobách, sa nevydrala opäť na povrch.

Sopka nevychŕlila svoju síru, len majestátne stála a dala mi poznať svoju silu čiernym i bielym dymom, čo sa zhromažďoval v jej zákutiach a potom sa pomaly presúval na svetlo sveta.

Počas tmavej noci, vydávala krvavočervenú žiaru, čo spôsobovala mdloby i tým najodvážnejším junákom.

Môj koč ťahaný 4x4 koňmi mi slúžil dobre počas celej púte, priam ľahostajne sa presúval pomedzi rieky, potoky i lávové žuly.

I Matka Príroda sa zmilovala nado mnou, nešťastnicou slovenskou, a nechala svojho syna, Oskara, svietiť celý Boží deň na unavené tváre mojich spolupútnikov a mňa.

Na sklonku dňa, pozbierala som posledné zvyšky svojích síl a vydala som sa na cestu za vodopádom, čo neďaleko chŕliaceho pekla stál.

Poskytol mi blahobytné osvieženie, aby som nabrala sily na ďalšiu neľahkú púť, púť za islandskými divými šelmami, čo sa pasú na trávnatých pastvinách.

Moje rozprávanie bude čochvíľa pokračovať, ale žiadam vás o chvíľku vášho pozemského času, pretože cítim, že duch mojich dávnych predkov sa mi prihovára a žiada ma, aby som dodala mannu svojmu hriešnemu telu...